Život Prešova
online
online
Pred 55 rokmi získal Oscara film Obchod na korze
18.04.2021 Bratislava
Bratislava
18. apríla (TASR) – And the winner is...! Nie je veľa českých ani
slovenských filmových tvorcov, ktorí mali možnosť počuť túto vetu naživo
a krátko predtým, než do ich rúk putovala soška Oscara. Režiséri Ján
Kadár a Elmar Klos zažili tento okamih slávy 18. apríla 1966. V nedeľu
uplynie 55 rokov od chvíle, kedy ich film Obchod na korze bodoval na
slávnostnom udeľovaní Cien akadémie.
Na úspechu aj na sile umeleckej výpovede filmu Obchod na korze sa podpísalo niekoľko okolností: Silná téma, dobrá literárna predloha, skúsený režisérsky tím a kvalitné herecké obsadenie.
Autor literárnej predlohy Ladislav Grosman (nar. 4. februára 1921 v Humennom) zažil na vlastnej koži rasovú nenávisť, aj útrapy počas 2. svetovej vojny. Väčšina jeho rodiny zahynula pri bombardovaní. Po vojne sa venoval literárnej tvorbe, pracoval ako knižný redaktor. Jeho novela Obchod na korze vyšla v roku 1962 v časopise Plamen pod názvom Pasca a o tri roky neskôr knižne v prepracovanej podobe a zmeneným titulom. Na filme sa Grosman podieľal ako scenárista. S týmto druhom práce dovtedy nemal veľa skúseností. V rokoch 1965-1967 však už pôsobil ako scenárista Československého štátneho filmu na Barrandove.
Režisér Elmar Klos (nar. 26. januára 1910 v Brne) získaval filmové skúsenosti v Baťových ateliéroch v Zlíne. Ján Kadár (nar. 1. apríla 1918 v Budapešti) študoval v Bratislave na filmovej a fotografickej škole Karola Plicku. Dvojica začala spolupracovať v roku 1952. Kadára a Klosa spájalo umelecké, ale aj politické presvedčenie, keďže spočiatku patrili k sympatizantom komunistického režimu. Pri práci sa dopĺňali: Kadár pracoval s hercami pri nakrúcaní, Klos sa sústreďoval na prácu so scenármi a v strižni.
Ich prvým spoločným dielom bola filmová agitka Únos z roku 1952. Kvalita ich diel však mala stúpajúcu tendenciu. Nasledovala komédia Hudba z Marsu (1955), film Tam na konečné (1957) popisujúci životné osudy rodín predmestského činžiaku. Pri odvážnej politickej satire s názvom Tři přání (1958) dvojica prvý raz zažila zásah komunistickej moci – film sa dočkal päťročného zákazu premietania. Podľa literárnej predlohy Ladislava Mňačka nakrútili Kadár a Klos vojnovú drámu Smrť sa volá Engelchen (1962). A potom už dosiahli svoj umelecký vrchol v podobe filmu Obchod na korze (1965).
Filmu spočiatku neboli naklonené slovenské stranícke špičky vrátane prvého tajomníka komunistickej strany Alexandra Dubčeka. Podľa nich príbeh bagatelizoval Slovenské národné povstanie. To bol tiež dôvod, prečo sa nakrúcania neujali filmové štúdiá na Kolibe, ale ateliéry na pražskom Barrandove. Film sa nakrúcal od mája do novembra 1964 v ich priestoroch, ale aj v Sabinove.
Postavu naivného stolára Tóna Brtka, ktorému švagor vybaví arizáciu obchodu s galantériou, stvárnil Jozef Kroner. Poľská herečka Ida Kamińska sa zhostila úlohy majiteľky obchodu, vdovy Rozálie Lautmannovej. Švagra – presvedčeného gardistu – hral František Zvarík. Príbeh, v ktorom Tóno Brtko nemá odvahu vystupovať ako arizátor a ostáva pre Lautmannovú iba pomocníkom, nevyhnutne smeruje k tragickému koncu. Atmosféru dokresľuje podmanivá hudba majstra tohto žánru Zdeňka Lišku.
Film mal premiéru 9. septembra 1965. "Bravúrne vystavaná komorná dráma ponúka strhujúci zážitok vďaka hereckým výkonom Jozefa Kronera a Idy Kamińskej, ktorí získali Zvláštne ocenenie na MFF v Cannes 1965, kde bol film vybraný do hlavnej súťaže. Vtedy 66-ročná poľská herečka bola tiež nominovaná na Zlatý glóbus," uvádza portál filmovyprehled.cz.
Film tiež získal Cenu newyorských filmových kritikov. V New Yorku mal premiéru 24. januára 1966 a Jozef Kroner na nej úspešne vystúpil s prejavom v angličtine, ktorý mal napísaný foneticky – po anglicky v skutočnosti nevedel. Dôkladne sa pripravoval aj na odovzdávanie Oscarov, na ktoré si dal ušiť niekoľko oblekov. Cestu mu však v poslednej chvíli prekazil komunistický funkcionár, ktorý mu na letisku povedal: "Vy už ste v Amerike boli, teraz pôjde súdružka Kadrnožková z Filmexportu."
Sošku Oscara za najlepší cudzojazyčný film odovzdával 18. apríla 1966 do rúk Jána Kadára legendárny herec Gregory Peck. Snímka, ktorá získala 17 zahraničných ocenení, naplnila úslovie podľa ktorého doma nie je nik prorokom. Po sovietskej invázii Ján Kádár emigroval do USA a film Obchod na korze putoval na dvadsať rokov do trezoru, pretože predstavoval presvedčivé posolstvo o nebezpečenstve akejkoľvek totality. Ladislav Grosman emigroval do Izraela a do USA odišla aj Ida Kamińska.
Opätovného uvedenia do kín sa film Obchod na korze dočkal v marci 1989, tesne pred pádom komunistického režimu. V roku 2017 ho digitálne reštaurovali a slávnostne ho predstavili 1. júla 2017 na karlovarskom filmovom festivale.
Miesta, na ktorých film vznikal, môžu návštevníci Sabinova spoznať pomocou 11 informačných tabúľ na interaktívnom filmovom chodníku. Centrum mesta od roku 2016 zdobí tiež socha inšpirovaná Oscarom. Na mieste, kde stála židovská synagóga, odhalili v roku 2017 pamätnú tabuľu. Dňa 23. mája 1942 bolo z mesta odvlečených do koncentračného tábora 300 Židov, prevažne žien, detí a starcov. Celkovo zo Sabinova cez vojnu deportovali viac ako 500 židovských obyvateľov.
Na úspechu aj na sile umeleckej výpovede filmu Obchod na korze sa podpísalo niekoľko okolností: Silná téma, dobrá literárna predloha, skúsený režisérsky tím a kvalitné herecké obsadenie.
Autor literárnej predlohy Ladislav Grosman (nar. 4. februára 1921 v Humennom) zažil na vlastnej koži rasovú nenávisť, aj útrapy počas 2. svetovej vojny. Väčšina jeho rodiny zahynula pri bombardovaní. Po vojne sa venoval literárnej tvorbe, pracoval ako knižný redaktor. Jeho novela Obchod na korze vyšla v roku 1962 v časopise Plamen pod názvom Pasca a o tri roky neskôr knižne v prepracovanej podobe a zmeneným titulom. Na filme sa Grosman podieľal ako scenárista. S týmto druhom práce dovtedy nemal veľa skúseností. V rokoch 1965-1967 však už pôsobil ako scenárista Československého štátneho filmu na Barrandove.
Režisér Elmar Klos (nar. 26. januára 1910 v Brne) získaval filmové skúsenosti v Baťových ateliéroch v Zlíne. Ján Kadár (nar. 1. apríla 1918 v Budapešti) študoval v Bratislave na filmovej a fotografickej škole Karola Plicku. Dvojica začala spolupracovať v roku 1952. Kadára a Klosa spájalo umelecké, ale aj politické presvedčenie, keďže spočiatku patrili k sympatizantom komunistického režimu. Pri práci sa dopĺňali: Kadár pracoval s hercami pri nakrúcaní, Klos sa sústreďoval na prácu so scenármi a v strižni.
Ich prvým spoločným dielom bola filmová agitka Únos z roku 1952. Kvalita ich diel však mala stúpajúcu tendenciu. Nasledovala komédia Hudba z Marsu (1955), film Tam na konečné (1957) popisujúci životné osudy rodín predmestského činžiaku. Pri odvážnej politickej satire s názvom Tři přání (1958) dvojica prvý raz zažila zásah komunistickej moci – film sa dočkal päťročného zákazu premietania. Podľa literárnej predlohy Ladislava Mňačka nakrútili Kadár a Klos vojnovú drámu Smrť sa volá Engelchen (1962). A potom už dosiahli svoj umelecký vrchol v podobe filmu Obchod na korze (1965).
Filmu spočiatku neboli naklonené slovenské stranícke špičky vrátane prvého tajomníka komunistickej strany Alexandra Dubčeka. Podľa nich príbeh bagatelizoval Slovenské národné povstanie. To bol tiež dôvod, prečo sa nakrúcania neujali filmové štúdiá na Kolibe, ale ateliéry na pražskom Barrandove. Film sa nakrúcal od mája do novembra 1964 v ich priestoroch, ale aj v Sabinove.
Postavu naivného stolára Tóna Brtka, ktorému švagor vybaví arizáciu obchodu s galantériou, stvárnil Jozef Kroner. Poľská herečka Ida Kamińska sa zhostila úlohy majiteľky obchodu, vdovy Rozálie Lautmannovej. Švagra – presvedčeného gardistu – hral František Zvarík. Príbeh, v ktorom Tóno Brtko nemá odvahu vystupovať ako arizátor a ostáva pre Lautmannovú iba pomocníkom, nevyhnutne smeruje k tragickému koncu. Atmosféru dokresľuje podmanivá hudba majstra tohto žánru Zdeňka Lišku.
Film mal premiéru 9. septembra 1965. "Bravúrne vystavaná komorná dráma ponúka strhujúci zážitok vďaka hereckým výkonom Jozefa Kronera a Idy Kamińskej, ktorí získali Zvláštne ocenenie na MFF v Cannes 1965, kde bol film vybraný do hlavnej súťaže. Vtedy 66-ročná poľská herečka bola tiež nominovaná na Zlatý glóbus," uvádza portál filmovyprehled.cz.
Film tiež získal Cenu newyorských filmových kritikov. V New Yorku mal premiéru 24. januára 1966 a Jozef Kroner na nej úspešne vystúpil s prejavom v angličtine, ktorý mal napísaný foneticky – po anglicky v skutočnosti nevedel. Dôkladne sa pripravoval aj na odovzdávanie Oscarov, na ktoré si dal ušiť niekoľko oblekov. Cestu mu však v poslednej chvíli prekazil komunistický funkcionár, ktorý mu na letisku povedal: "Vy už ste v Amerike boli, teraz pôjde súdružka Kadrnožková z Filmexportu."
Sošku Oscara za najlepší cudzojazyčný film odovzdával 18. apríla 1966 do rúk Jána Kadára legendárny herec Gregory Peck. Snímka, ktorá získala 17 zahraničných ocenení, naplnila úslovie podľa ktorého doma nie je nik prorokom. Po sovietskej invázii Ján Kádár emigroval do USA a film Obchod na korze putoval na dvadsať rokov do trezoru, pretože predstavoval presvedčivé posolstvo o nebezpečenstve akejkoľvek totality. Ladislav Grosman emigroval do Izraela a do USA odišla aj Ida Kamińska.
Opätovného uvedenia do kín sa film Obchod na korze dočkal v marci 1989, tesne pred pádom komunistického režimu. V roku 2017 ho digitálne reštaurovali a slávnostne ho predstavili 1. júla 2017 na karlovarskom filmovom festivale.
Miesta, na ktorých film vznikal, môžu návštevníci Sabinova spoznať pomocou 11 informačných tabúľ na interaktívnom filmovom chodníku. Centrum mesta od roku 2016 zdobí tiež socha inšpirovaná Oscarom. Na mieste, kde stála židovská synagóga, odhalili v roku 2017 pamätnú tabuľu. Dňa 23. mája 1942 bolo z mesta odvlečených do koncentračného tábora 300 Židov, prevažne žien, detí a starcov. Celkovo zo Sabinova cez vojnu deportovali viac ako 500 židovských obyvateľov.
www.ZIVOTPO.sk
